Výchova detí s prarodičmi v blízkosti

Ako nakombinovať spolužitie viacerých generácií, to je otázka hodná tých najlepších stratégov. Ale aspoň nejako sa s tým musíme časom popasovať skoro všetci. Niekedy žijeme všetci pohromade v jednom dome, niekedy pokojne aj na iných kontinentoch. Rovnako tak rôzne sú aj naše vzťahy, tradície a spôsoby, akými sme zvyknutí tráviť rodinný čas. Keď sú ale veci v poriadku, majú starí rodičia na deti skvelý vplyv. Alebo... mohli by mať.

Na to, ako majú veci v rodinách byť, nemáme nikto ani patent, ani právo súdiť. Každá rodina je iná, a to ako tá naša primárna, tak tá, ktorú si urobíme. Starí rodičia majú občas tendenciu poučovať, nie radiť, obmedzovať, nie pomáhať. A my zase máme tendencie byť nevďační a neohľaduplní, niekedy aj celkom krutí voči našim rodičom, ktorí sa viac alebo menej šikovne chcú zapojiť.

• Aké to je, keď sa staneme prvýkrát babičkou? Alebo vôbec starým rodičom? Čo sa od nás čaká, čo chceme my sami a ako to dať dohromady? O tom sme písali v tomto článku.

Keď budú naše deti tráviť čas so starými rodičmi (a predstavme si ideálne podmienky), môžu z toho vlastne len benefitovať. A my koniec koncov tiež. Starí rodičia majú s vnúčatami špeciálny vzťah, ktorý nie je toľko založený na povinnostiach a zákazoch, ale na dôvere a voľnejšej komunikácii. Tento vzťah je špeciálne dôležitý v období puberty, kedy môžu deti mať k starým rodičom úprimnejší vzťah, než k rodičom, voči ktorým sa v tomto období za každú cenu vymedzujú.

Starí rodičia môžu povedať veci, ktoré rodičia nemôžu. Alebo reagovať na veci, o ktorých sa rodičia často ani nemusia dozvedieť. Často môžu svojim vnúčatám neskôr pomôcť napríklad finančne, keď sa deti ísť za rodičmi hanbia. Prarodičia sa o vnúčatá starajú iným spôsobom, trošku vzácnejším, než rodičia, preto zostáva často aj viac času a priestoru na to, aby sa deti vypovedali. A ak panujú dobré vzťahy, je to veľmi dôležité.

Sú skvelí rozprávači. Rovnako, ako si to pamätáme my, budú si aj naše deti pamätať historky svojich prarodičov o dobách, ktoré sú dávno minulé. Starí rodičia budú mať pre vnúčatá veľa veselých, smutných i poučných príbehov, ktoré sme od nich sami počuli buď tisíckrát, alebo ani raz. A alebo si ich vymyslia za účelom odovzdania dôležitého posolstva alebo ponaučenia. A hlavne, všetko, čo budú našim deťom rozprávať, bude mať emocionálnu hodnotu a v živote ich to možno posunie o trošku ďalej ako hranie na mobile alebo počítači.

Zúročujú svoje rodičovské skúsenosti. Tu sa môžeme dostať na tenký ľad. Pretože sa niekedy k vnúčatám budú správať s oveľa väčšou trpezlivosťou a pochopením, než sa správali k nám. No a my budeme mať tendencie im to vyčítať a riešiť staré krivdy. Lenže to je presne to, čo musíme hodiť za hlavu. A mať radosť, že našim deťom sa od starých rodičov dostáva to najlepšie. Sú starší, múdrejší a hlavne - ponaučení a skúsení. My sme tiež rodičmi prvýkrát, rovnako, ako oni boli nám.

Dávajú vnúčatám maximálnu pozornosť. S vekom prichádza ako múdrosť, tak viac času. Zatiaľ čo my, rodičia, žijeme v rýchlom tempe, máme veľa vecí na práci, potrebujeme zariadiť a obstarať všetko okolo nielen našich detí, starí rodičia môžu dieťaťu dať o mnoho viac svojej pozornosti. A to je, ruku na srdce, niečo, čo sme našim deťom schopní dať my sami v oveľa menšom rozsahu.

Keď si sami spomenieme na to, aký vzťah sme mali a máme s našimi vlastnými prarodičmi, bude jednoduchšie pochopiť, že tí ľudia, ktorí pre nás boli po celý náš život rodičmi, hrajú úplne inú úlohu. A tak by sme sa mali vzdať riešenia niečoho, čo už je dávnou minulosťou, a užívať si potenciál, ktorý má budúcnosť.