Než sa z dieťaťa stane teenager

Akonáhle puberta udrie v plnej sile, začína byť rodič v zjavnej nevýhode. Pre dieťa nie sú žiaduce rodičovské rady, útecha, pomoc a ani prostá prítomnosť. Čo sa povie, to neplatí, čo sa vyžaduje, naschvál nebude, a keď je kríza, máte predsa ako rodič „povinnosť“ zasiahnuť, takže vďaka je taktiež na bode mrazu. Ale to je v poriadku, aj my sme si tým prešli. S teenagerom je veľmi ťažké nadviazať kontakt, nieto navodiť dôvernú rodinnú atmosféru. Aké zvyky by sme mali stihnúť vytvoriť, než nám puberta vezme vietor z plachiet?

Ako rodičia strácame v živote teenagera (a niekedy aj skôr) majoritný vplyv. Inak povedané - už toho veľa nezmôžeme. A spoločne strávený čas sa stáva viac obmedzujúcim než v pokoji tráveným. Ako teda zabezpečiť, aby sme si v tomto „temnom“ (však extrémne formatívnom) období boli so svojím neznesiteľným teenagerom stále blízki? Tak, že na tom budeme pracovať ešte pred pubertou, a vytvoríme niektoré užitočné a hrejivé domáce zvyky.

Spoločná večera. To je možno väčšia výzva pre rodičov než deti. Jedno spoločné jedlo denne ale intenzívne posilňuje rodinné väzby, je to chvíľa, kedy sa všetci dohromady rozprávate o tom, aký bol deň, ako sa máte, aké sú prípadne plány na víkend a podobne.

Odložiť elektroniku u jedla a za volantom. Dieťa sa najlepšie učí podľa vzoru, to je známa vec. To, že odkladáme telefón pri riadení auta, používame hands free a vieme, že správy a notifikácie počkajú, by malo byť úplne samozrejmé (aj keď ideme v aute sami). Ale pri spoločnom jedle alebo iných akciách, kedy by mala byť pozornosť prioritne zameraná inam, by elektronika a komunikácie s vonkajším svetom mali tiež zostať bokom. Ak to neuvidí, nebude to s väčšou pravdepodobnosťou jednou robiť ani váš teenager.

Vyhraďte si čas na rozprávanie o tom, aký bol deň. Asi ste si všimli taký menší nešvár - „zaslúžiť“ si teenagerovu pozornosť je nadľudský výkon. A tak je dobré mať už pred pubertou taký pekný zvyk sa spolu porozprávať. Samozrejme to znamená chcieť mať prehľad o najrôznejších ľuďoch, udalostiach a záležitostiach najrôznejšieho významu, čo nemusí byť vždy zrovna zábavné... Ale perspektívou vášho dieťaťa - taký záujem je nedoceniteľný.

Fyzický kontakt. Z teenagera objatie alebo pusu na dobrú noc nevymámite, ani keby ste sa na hlavu stavali. Teda ak to nie je bežná súčasť každodennej komunikácie. Ak si to nastavíte skôr, možno sa vám v teenagerovských rokoch vášho dieťaťa nebude po kontakte toľko cnieť.

Zoznámte sa s ich elektronikou. Internet je veľmi nebezpečné miesto... potenciálne. A rodičia by mali vedieť, akými spôsobmi sa dieťa na sieti pohybuje. Nemyslíme tým žiadny nepríjemný stalking, ale prostý záujem o najnovšie aplikácie, ovládanie ich elektroniky a tak ďalej. Využívanie rodičovských zámkov a rôznych šikovných obmedzení tiež nie je od veci si osvojiť. Keby náhodou.

Trávte čas s ich priateľmi. Ideálne aj ich rodičmi. Prečo? Tých dôvodov je nespočet, okrem lepšieho prehľadu o ich voľnom čase, môžete skrz priateľov svoje dieťa o dosť lepšie spoznať. Uvidíte, ako sa správa v prostredí sebe rovných, akú úlohu zaujíma v kolektíve, podľa čoho si volí svojich blízkych. A akonáhle vaše dieťa začne hovoriť o ľuďoch, ktorých nepoznáte, nikdy ste ich nevideli, môžete to brať ako drobné varovné znamenie - aspon viete, kedy spozornieť.

Majte pochopenie pre ich záujmy. Či už to sú počítačové hry, kone alebo čokoľvek iné, je vysoko pravdepodobné, že vás debaty o koníčkoch vlastných detí budú občas naozaj nudiť. Nebude vás zaujímať, ako sa hra hrá, aké sú trendy v lakoch na nechty a účesoch a podobne. Ale niekedy sa predstierať hodí. Prejavovaný záujem (aj ten predstieraný) je obrovské puto, ktoré vzťahy v rodine posilňuje.

Nájdite si koníček, ktorý budete zdieľať. ...aj keby to mal byť len spoločne obľúbený seriál. Čas strávený s dieťaťom bude čím ďalej vzácnejší, a venovanie sa koníčku sa bude hodiť. A čo je úplne najlepšie? Šport. Keď je vášmu dieťaťu okolo desiatich rokov, prečo ho vziať so sebou behať? Alebo prečo nezačať behať spolu? Môžete si robiť rôzne preteky, tabuľky a podobne, a okrem rodinných väzieb zdokonalíte tiež fyzičku a metabolizmus.

Ukladajte ich do postele. Pár minút po prebudení a pár minút pred zaspaním je doba, kedy dieťa už (alebo ešte) nemá tú svoju novonadobudnutú masku „vlezte mi všetci na chrbát“ a je oveľa otvorenejšie prípadnému zverovaniu a rozprávaniu sa. Nie je dôvod vo zvyku ukladanie do postele nepokračovať. Vycítite, kedy je to vhodné, a kedy nie, niekedy je možné len obmedziť frekvenciu a rozhodne neobmedzovať súkromie, ale budete prekvapení, ako sa v takých chvíľach stávajú z drsných teenegerov malé deti.

Pozorovali ste dopady, ktoré puberta na rodinné vzťahy mala? A ako sa vám darí bojovať proti ochladnutiu vzťahov? Dajte ostatným tip na Mimibazari!